Patrícia je jednou z najlepších lekárok na chirurgickej pohotovosti. Iná lekárka o nej povedala: „Keby som sa prebudila v operačnej sále a uvidela jej tvár a ruky, určite by som zase zaspala s vedomím, že nemôžem byť v lepších rukách.“

Prví dvaja synovia sa jej narodili, keď ešte študovala medicínu. Ďalšie dve deti prišli na svet, keď už pracovala na plný úväzok v najväčšej nemocnici v Charlotte.

Keď najstarší syn nastupoval do druhej triedy, uvedomila si, že ho vlastne ani nepozná. Nebola pri tom, keď povedal prvé slová ani keď urobil prvé kroky. Chlapec vlastne poznal lepšie babičku ako mamu.

Keď pocítila pod srdcom pohyby piateho potomka, rozhodla sa, že už pre svoje deti nechce byť cudzím človekom. Urobila radikálny krok – odišla zo zamestnania, odložila chirurgické nástroje a začala sa zoznamovať s legom, skladačkami, stavebnicami pre deti, učila sa naspamäť hlavné mestá štátov, čítala s deťmi šlabikár a dívala sa im do očí.

Teraz ošetruje zranené kolená a utiera slzy. Vychováva už sedem detí. Chce, aby sa z nich stali ľudia, ktorí budú pomáhať ľuďom a milovať Ježiša. Podobne ako iné matky v domácnosti aj ona zistila, že pracovná doba matky je dlhá, no odmena je nevyčísliteľná.


Zdieľať: