Rozhovor s 23-ročným Danielom:

„Berieš drogy už dlho?“

„Asi od osemnástich.“

„A prečo?“

„Začal som s tým z nerozvážnosti a žiaľ, dosť mi to zachutilo. Zapáčili sa mi stavy vyvolené drogou.“

„Z tvojej odpovede sa mi zdá, akoby si to ľutoval.“

„Ako sa to vezme. Ale myslím, že to ľutujem.“

„Pokúšal si sa prestať?“

„Pokúšam sa stále a verím, že to dokážem.“

„Ktoré drogy berieš?“

„Všetky okrem heroínu. Na tom som bol tiež, ale už pred dvoma rokmi som sa z toho dostal.“

„Sám alebo si bol na nejakej odvykovke?“

„Sám, ale vlastne nie ja sám. Boli sme na to dvaja – ja a dievča, ktoré som miloval. Ona mi veľmi pomohla.“

„A teraz? Ešte stále ti pomáha?“

„Nie, nepomáha, pretože pred šiestimi týždňami zomrela. Bolo to dievča, ktoré by som si ani nevšimol, keby mi nepadla priamo do náručia. Zakopla totiž a ja som jej pomohol vstať. Na prvý pohľad sa mi nezdala ani veľmi pekná, ale fascinovali ma jej oči. Boli také hlboké a úprimné, že ma nimi úplne okúzlila. Tak som ju pozval na pohárik. Miesto vína si dala kolu. Od tej doby som sa s ňou stále stretával. Zistil som, že je veriaca a chodí do evanjelického kostola. Bola tu len na prázdninách u kamarátky. Po niekoľkých spolu strávených týždňoch sme začali spolu chodiť. Bola to ona, čo ma prinútila zmeniť svoj život. Cestovala za mnou a ja za ňou. Skutočne som ju miloval. Raz som bol s ňou aj v kostole. Tam som zistil, že na tom možno niečo bude… Pred šiestimi týždňami cestovala za mnou a nedošla. Stopla si auto so zlými brzdami… Aj kvôli jej pamiatke sa chcem úplne očistiť od drog. Určite by z toho mala radosť. Trápila sa so mnou. A Boh bude mať radosť tiež. Môžem niečo odkázať tým, ktorí sa chcú dostať k drogám?“

„Môžeš, samozrejme.“

„Aj keď sa ocitnete na tom najhlbšom dne, nikdy nesiahajte po drogách.“


Zdieľať: