Keď mal Raoul Wallenberg 23 rokov, cítil, že ho život, akým žil, pramálo uspokojuje. Vyštudoval architektúru a pracoval v obchodnej spoločnosti v Južnej Afrike, ale práca ho nebavila. Potom skúsil pracovať v jednej banke v Palestíne, kde sa stretával so židovskými utečencami, ktorí mu rozprávali o nacistických zverstvách. Pretože ho ani práca v banke neuspokojovala, vrátil sa do Švédska. Zamestnal sa u jedného maďarského Žida, ktorý sa natrvalo usadil vo Švédsku. Pretože obchodne cestoval aj do Maďarska a poznal tamojšie pomery, prijal návrh Svetového židovského kongresu stať sa vyslancom Švédska v Maďarsku s cieľom zachrániť maďarských Židov pred smrťou.

Vydávaním tzv. švédskych ochranných pasov a iných dokladov totožnosti sa podarilo zachrániť tisícky nielen maďarských Židov pred holokaustom. Bol veľmi odvážny. Osobne prišiel k vlaku vo chvíli, keď mali byť Židia deportovaní a žiadal prepustenie všetkých, ktorí mali švédsky ochranný pas. Niekedy sa mu podarilo odísť s 20, inokedy so 150 ľuďmi. Alebo modrookých a plavovlasých židovských mladých mužov obliekol do uniformy SS a poslal ich k vlaku, kde Židia čakali na odchod do tábora smrti. Títo odvážni chlapci zachránili toľko Židov, koľko len mohli.

Jeho posledným a azda najväčším úspechom bola záchrana 50 000, možno až 70 000 ľudí v januári 1945. Maďarskí Židia ho volali „anjel spásy“.

17. januára 1945 ho zatkli členovia sovietskej kontrarozviedky. Za podozrenie zo špionáže ho eskortovali do Moskvy, kde ho po vypočúvaní a mučení v povestnom moskovskom veliteľstve KGB – Lubjanka popravili. Okolnosti jeho smrti, napriek veľkému úsiliu švédskej diplomacie, sa nikdy nepodarilo objasniť.

Švédske úrady ho oficiálne vyhlásili za mŕtveho v roku 2016 a za dátum úmrtia určili 31. júl 1952.


Zdieľať: