Jeden mladý muž rozprával o svojom láskavom, ale prísnom otcovi toto:

„Do svojich dvanástich rokov som otca obdivoval. Vedel som, že je múdry, statočný a takmer vo všetkom má pravdu.

Keď som mal asi trinásť, zistil som, že môj otec nie je až taký chytrý a šikovný, ako som si to myslel.

Keď som mal sedemnásť, povedal som otcovi rovno do očí, že nič nevie, je zastaralý, vôbec nerozumie modernej mládeži ani modernému svetu.

Po dvadsiatke som zistil, že môj otec nebol taký hlúpy a ja zase taký šikovný a chytrý, ako som si to predtým myslel.

Keď som mal štyridsať, neurobil som vážnejšie rozhodnutie bez toho, aby som sa neporadil so svojím múdrym otcom.“

Určite ste zistili, že otec sa nezmenil. Bol to práve syn, ktorý si časom uvedomil, že otec ho naozaj miluje a že to bola otcova skúsenosť, ktorá dokázala rozoznať pravdu od lži, správne od nesprávneho a neužitočného, aj keď to samé osebe nemuselo byť zle.


Zdieľať: