Vysokohorský nosič a azda najznámejší chatár v Tatrách, Viktor Beránek, si svoj prvý náklad na plecia naložil začiatkom septembra 1969 ako 18-ročný. Odvtedy ich boli stovky a z nosenia, na ktoré sa pôvodne nechal najať na jeden mesiac, sa stala láska na celý život.

V jednom rozhovore povedal: „Ľudia prichádzajú pracovať do hôr s veľkými ideálmi, že to bude krásne a úžasné, že po večeroch budú sedieť v teple v chate a hrať na gitaru, užívať si krásu okolo seba. Ale v konečnom dôsledku tam človek drie ako otrok od rána do mrku, umýva riady, hrnce, podlahy, stále niečo vynáša hore a znáša dolu, škrabe zemiaky, vyvára, behá okolo turistov na chate a pomáha, kde sa dá. Realita je úplne iná než vysnívané predstavy romantických večerov a nocí. Väčšinou práve tí, ktorí majú veľké ideály, nevydržia žiť hore dlho. Ale pragmatici, ako som bol i ja, keď so životom v horách začnú, tak nikdy neskončia.“


Zdieľať: