Po dlhej duševnej príprave som dospel k rozhodnutiu, že konečne upracem garáž. Prinútili ma k tomu nepriaznivé okolnosti. Zazrel som vypasenú myš, ako si vykračuje pomedzi staré pneumatiky. Dostať auto do garáže bolo už pomaly nemožné. Manželka občas z diaľky nakukla, ako sa mi darí. Neodpustila si poznámky: „Môžeš mi vysvetliť, prečo stále skladuješ tie staré pneumatiky?“ Alebo: „To si u nás uskladnili lyže všetci členovia nášho zboru?“

Boli tam aj staré dosky plné hrdzavých klincov, zvyšky farieb, ktoré už boli nanič, riedidlá, ktoré už neriedili, zlomené pilníky, kladivá bez rúčky, celé stohy starého papiera do zberu, ktorý deti zbierali a potom na ne zabudli. To všetko som teraz v kúdoloch prachu vynášal do kontajnera. Bol som ako kominár. Chrbát som si takmer necítil. Ale ten fantastický pocit večer! Blažene som zacúval do čistej garáže a žasol, koľko miesta ešte zostalo.

Možno by som mal z času na čas urobiť poriadok aj vo svojom srdci. Čo ak sa tam hromadia všelijaké staré haraburdy a škodlivé a zbytočné veci?


Zdieľať: