Stredoškolský profesor vraj nie je povolanie, ale profesionálna deformácia. Kedysi som učil na strednej škole, preto sa musím bývalých kolegov zastať. Jeden bol však výnimkou – náš matikár. Volali sme ho zmätkár. Bol úžasne roztržitý a čo mohol, doplietol. Bol skvelý matematik, naslovovzatý odborník, ale žil vo svojom vlastnom svete násobkov, odmocnín a goniometrickych funkcií. Takže bol veľmi často duchom neprítomný a problémy obyčajných smrteľníkov ho nevzrušovali.

Blížila sa záverečná skúška. A tak sme sa rozhodli vyslať za naším matikárom študentskú delegáciu, ktorá mala zistiť rozsah blížiacej sa katastrofy a dátum jej konania. Profesor študentov roztržito vypočul a potom im nadiktoval rozsah látky – 1. až 6. lekcia – a tiež dátum konania skúšky – 10. 6.

Prišiel koniec mája. Zostávali nám ešte dva týždne, aby sme zvládli šesť lekcií. Odrazu prišla pohroma. Matikár sa 1. júna dostavil do triedy, flegmaticky rozdal papiere a napísal zadanie. Možno ste už pochopili, čo sa stalo. Milý pán profesor opäť všetko poplietol. Študentom síce povedal správne čísla, ale v zlom poradí. Písomka sa mala konať 1.6. a lekcií bolo 10.

Čo myslíte, je také ťažké urobiť nejaký zmätok?


Zdieľať: