Závidel som staršiemu bratovi, ktorý dočiahol na pedále na bicykli. Hovoril som si: Keď sa to podarí aj mne, to bude šťastie! A keď sa mi to podarilo, bol som naozaj šťastný!

Ale starší brat už vtedy jazdil na bicykli. A tak som sa znovu tešil na okamžik, keď sa to podarí aj mne a konečne budem šťastný. Keď sa mi to podarilo, znovu som zažil ten krátky pocit šťastia, ktorý skončil vo chvíli, keď som uvidel staršieho brata, ktorý…

Možno to tiež poznáte. Pocit, že šťastie je tam kdesi predo mnou… a že raz možno konečne budem šťastný. Potom som pochopil, že moje šťastie nie je kdesi v budúcnosti, ale vlastne ho mám na dosah ruky. Už teraz sa môžem tešiť z množstva vecí a pekných vzťahov s ľuďmi.

Môžem sa celý deň sťažovať na nepriazeň osudu a závidieť tým, čo majú viac – ale môžem a chcem sa radšej radovať z toho, čo všetko mám už dnes. Záleží len na mne, ako sa rozhodnem.


Zdieľať: