Dlho som nemohol pochopiť text, o ktorom sa hovorí, že je to zlatý verš Biblie. Jeho autorom je apoštol Ján: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život.“

Potom prišla chvíľa, keď sme nášho malého syna nechali v nemocnici a čakali, čo bude. Po všetkých možných vyšetreniach ho lekári poslali na tomograf. Nové čakanie na výsledok. Má nádor na mozgu? Zomrie? Bude žiť? Bolo to horšie, než keď som neskôr sám čakal, ako dopadne histologické vyšetrenie môjho vlastného tkaniva.

Vtedy som pochopil, že nie je väčšej bolesti, než keď rodičom zomiera dieťa a oni mu nijakým spôsobom nemôžu pomôcť.

Zrazu som tiež pochopil, ako veľmi ma Boh miluje, keď bol ochotný trpieť pri smrti svojho syna, ako keby zomieral sám.


Zdieľať: