Po útoku na Tokio existovala pre pilota Travisa Hoovera a jeho posádku jediná možnosť záchrany – núdzovo pristáť na ryžovom poli. Tri dni putovali bez toho, aby vedeli, kde sa nachádzajú a či nenarazia na Japoncov. Mali k dispozícii len jednu fľašu vody, jeden balíček s prídelom jedla a niekoľko sladkých tyčiniek. Keď im zásoby došli, boli nútení poprosiť o pomoc miestnych obyvateľov. Žiaľ, nenašli nikoho, kto by vedel po anglicky, aby mu vysvetlili, že sa potrebujú dostať na nejaké letisko, odkiaľ by sa mohli dostať domov.

Až po niekoľkých dňoch narazili na Lioua, ktorý sa v škole učil po anglicky. Liou sprevádzal, pomáhal a tlmočil piatim americkým letcom takmer tri týždne. Američania si veľmi dobre uvedomovali, za čo všetko sú Liouvi vďační.

Za ten čas sa z nich stali blízki priatelia. Hoover a ostatní presvedčili Lioua, aby s nimi odišiel do Ameriky. Ale keď chcel mladý Číňan nastúpiť do lietadla, americký pilot sa mu postavil do cesty. Vojenské pravidlá totiž zakazovali prepravu cudzích štátnych príslušníkov vojenskými lietadlami. Hoover a jeho kamaráti sa s pilotom hádali, prosili ho a nadávali mu, ale ten odmietol urobiť akúkoľvek výnimku – aj keď šlo o muža, ktorý zachránil piatich Američanov. Tak musel Liou zostať v Číne.

Ak by Boh nebol ochotný urobiť výnimku a riadil sa presne podľa pravidiel, nikto z nás by nemohol „vstúpiť do neba“.


Zdieľať: