Tí, čo u pátra Solana hľadali pomoc, pravdepodobne nečakali, že to bude úplne obyčajný človek. Mal aj niektoré nezvyčajné zvyky. Napríklad celý obed – vločky, kávu, pomarančový džús, zemiaky a zmrzlinu si dal do jednej misky alebo hral na harmonike, aby upokojil včely v kláštorom včelíne. Ďalšie prekvapenie pre návštevníkov spočívalo v tom, že keď si pri spovedi vypočul ich príbeh, obyčajne ich nabádal, aby sa aj oni modlili a vopred ďakovali Bohu za požehnanie, ktoré dostanú. „Majte vieru! Dôverujte Bohu!“ vyzýval ich so slzami v očiach. Potom ich požiadal, aby svoju vieru prejavili konkrétne, napríklad dali niečo chudobným alebo čítali duchovnú literatúru.

Samozrejme najvytrvalejší vo viere a modlitbách bol on sám. Napriek tomu, že sa dvanásť a viac hodín denne venoval ľuďom v núdzi, skoro ráno a do neskorej noci bol v kaplnke. Často sa modlil dlho do noci.

Zomrel vo veku 86 rokov po ťažkej a dlhej nemoci. Jeho posledné slová boli: „Svoju dušu odovzdávam Ježišovi Kristovi.“

Počas troch dní po smrti sa prišlo s pátrom Solanom, ktorý ako vrátnik otváral ľuďom dvere k Bohu, rozlúčiť vyše 20 000 ľudí. Zázraky, nad ktorými sám žasol a ktorých bol svedkom, nikdy nepripisoval sebe.


Zdieľať: