Barney Cesay prijal rozhodnutie vrchnosti o tom, že bude len „pomocným“ kňazom, pre neho typickými slovami „Bohu vďaka!“ alebo „Deo gratias!“ Mohol sa považovať za neúspešného, ale on svoj zrak upriamil na Boha.

Spočiatku od neho nikto nič nečakal. Pridelili ho do kapucínskej farnosti a kláštora v Yonkers. Dostával podradné úlohy – stáť pri dverách a vítať návštevníkov. Tento veselý vrátnik s útlou postavou, jasnými modrými očami a vysokým hlasom sa spriatelil s každým, kto prišiel.

Ľudia zistili, že Solanus má úžasné duchovné myšlienky, je nekonečne trpezlivý a vie každého potešiť. S každým návštevníkom strávil toľko času, koľko potreboval. Začala sa o ňom šíriť dobrá povesť. Preložili ho do kláštora v Detroite, kde pôsobil ako vrátnik ďalších 21 rokov. Aj tu bol veľkým požehnaním.

Jeho požehnanie pokračovalo aj počas dôchodku, keď od ľudí dostával modlitebné podnety buď osobne alebo poštou. Zapisoval si ich do knihy. Do konca svojho života zaplnil sedem kníh a zaznamenal vyše 6000 prípadov vypočutých modlitieb. Jeden chlapec, ktorý mal pre detskú obrnu stuhnuté končatiny, prekvapil rodičov, keď zišiel po schodoch. Iní sa vyslobodili z alkoholizmu a depresie. Zaznamenal aj mnohé zázraky obrátenia.


Zdieľať: