Bola nedeľa. Všimol si, že pred obcou Hôrka nás predbehlo biele auto a odbočilo na parkovisko k minerálnej vode. Aj my sme tam odbočili, lebo sme si chceli nabrať minerálku. Pri prameni nebol nikto. Vzal som fľaše a čerpal vodu. Z bieleho auta vystúpila skupina mužov a žien. Stáli bokom. Budili dojem, že hrajú o peniaze. Keď manželka prechádzala okolo nich, vyzvali ju, aby sa zapojila do ich hry. Nechala sa nahovoriť. Narafičili to tak, že vyhrala a strčili jej do rúk nejaké peniaze. S výhrou prišla ku mne s tým, že do hry musí vložiť tisíc korún. Mám vraj z auta doniesť peniaze. Ja som šiel pre peniaze a ona zatiaľ čerpala vodu. Pribehol za mnou jeden z nich a referoval mi, že manželka hrá ďalej a celkom sa jej darí.

Keď som k nim prišiel, vládol tam chaos a hluk. Jeden kričal cez druhého. Keď som vytiahol peniaze, jeden z nich mi ich vytrhol z ruky a podal ďalšiemu. Ďalej hulákali. Kričal som manželke, že ma okradli… Ale ona tam vôbec nebola. Ostal som tam sám. Jeden z tej bandy ma zdržiaval, kým sa ostatní vytratili. Nasadli do auta a zmizli.

Zostali sme na parkovistku sami a bez peňazí. Boli sme sklamaní, podvedení. Začali sme sa hádať. Hnev a napätie pretrvávali aj po návrate domov. Nie div. Obidvoch nás mrzelo, čo sa stalo. Ale asi tušíte, kto bol všetkému na vine.

Po rokoch manželka prezradila, ako to skončilo. Po niekoľkých dňoch „tichej domácnosti“ prišla za manželom a povedala mu: „Pán Ježiš mi to odpustil. Odpustíš mi aj ty?“

V tom okamihu bolo po hneve a zrazu bolo všetko inak.


Zdieľať: