2. august 1943

26-ročný poručík John Fitzgerald Kennedy sa dovliekol na pláž ostrova Plum Pudding. Bol príliš vyčerpaný než aby sa dokázal postaviť. Zostal ležať a snažil sa pozbierať posledné zvyšky síl. Štyri hodiny plával a pritom vliekol za sebou mechanika Patricka McMahona tak, že držal remienok z jeho záchrannej vesty v zuboch. Bez Kennedyho pomoci by McMahon nemal šancu – bol v strojovni, keď torpédový čln PT 109 narazil do japonského torpédoborca, ktorý ho rozpáral napoly. Pri kolízii vybuchli palivové nádrže a McMahon utrpel početné popáleniny. Keby Kennedy nevyvinul nadľudské úsilie na jeho záchranu, zahynul by vo vlnách.

Kennedy pomaly vstal, ale v okamihu spadol na zem a začal vracať slanú vodu. McMahona bolelo celé telo. Obaja po štyroch doliezli do krovia, kde sa zrútili. Japonci boli na Šalamúnových ostrovoch celkom aktívni. Po niekoľkých minútach doplávali k brehu aj ďalší členovia posádky.

Niekoľko dní hľadali pitnú vodu a nejaké jedlo. Až narazili na dvoch domorodcov menom Biuku Casa a Eroni Kumana, ktorí im obstarali jedlo i ošetrenie. Kennedy im sľúbil, že keď všetci vojnu prežijú, zase sa stretnú.

Svoj sľub chcel dodržať. V roku 1961 pozval Biukuho a Eroniho do Washingtonu, aby sa zúčastnili jeho prezidentskej inaugurácie. Keď však prišli na letisko Honoria na Guadalcanalu, miestni úradník im oznámil, že ich nemôže pustiť do Spojených štátov, pretože ani jeden z nich nehovorí po anglicky. Ich letenky si privlastnili miestni politici, ktorí sa chceli zúčastniť inaugurácie amerického prezidenta.


Zdieľať: