Môj Otec, ktorý si v nebesiach, nevládzem. Som unavený komplikovanosťou a nespravodlivosťou života. Toľkokrát som už vstal a toľkokrát som opäť padol, že už strácam nádej, že by to mohlo byť aj inak. Som sklamaný zo seba i z druhých. A úprimne, som sklamaný aj z Teba. Tak veľmi sa snažím zmeniť. Tak veľmi sa snažím byť dobrým človekom. Tak veľmi túžim počuť Tvoj hlas. Tak veľmi túžim uveriť, že si. A ak nie tomu, že Ti na mne záleží, tak aspoň tomu, že o mne vieš. Neviem, čo s tým a ako to riešiť. Chcem, aby si to vedel. Tak veľmi by som Ti chcel zo srdca ďakovať. Môžem však ďakovať za to, že sa mi rúca svet? Môžem ďakovať za to, že ma to bolí, že ubližujem? Že sa trápim pre svoje sebectvo? Že nechcem byť takýto a nedokážem to zmeniť a ani ty ma nemeníš? Že pokušenie neslabne, ale práve naopak – stále je silnejšie? Bolo by úžasné počuť Tvoj hlas…

Daj mi, prosím, vnímavé srdce, aby som Ťa videl konať vo svojom živote. Tvoje je kráľovstvo, moc a sláva. Naveky. Amen.


Zdieľať: