Písal sa rok 2013. 29-ročný nigérijský kuchár Harrison Okene pracoval na lodi, ktorej posádka mala za úlohu stabilizovať ropný tanker. Plavidlo s 12 členmi na palube sa nachádzalo asi 20 km od pobrežia Nigérie. Loď sa na hladine oceánu pod návalom mohutných vĺn prevrátila a rýchlo klesala ku dnu. Bolo päť hodín ráno. Harrison sa práve nachádzal na toalete. Mal na sebe iba trenírky. Z toalety sa mu podarilo dostať do miestnosti, v ktorej sa vytvorila vzduchová bublina s priemerom asi jeden meter. Prísť k núdzovému otvoru však už nebolo v jeho silách. Na vlastné oči videl, ako trojicu jeho kolegov vtiahlo do rozbúreného mora. Harrison si pod nohami upevnil malú plošinu, ktorá mu umožnila stáť a udržať telo vo vzduchovej bubline. „Všade okolo mňa bola iba tma a zvláštny hluk. Bol som schopný len plakať a volať Ježiša, aby ma zachránil. Veľmi som sa modlil. Bol som hladný, smädný, podchladený. Modlil som sa, aby som zbadal svetlo,“ spomína. Dúfal, že sa stane zázrak. Po dva a pol dňoch, presne po 60 hodinách, sa stali hneď dva.

Prvým zázrakom bol príchod potápačov, ktorí sa domnievali, že budú vynášať už len telá mŕtvych námorníkov. Druhou neuveriteľnou skutočnosťou bolo to, že v takej hĺbke dokázal vôbec prežiť. „Ako je to možné, si môže domyslieť každý sám. Povedal by som, že Niekto sa oňho postaral,“ povedal dôstojník podporného plavidla Paul MacDonald.

Po tomto stresujúcom zážitku sa zaprisahal, že sa k oceánu už nikdy v živote nepriblíži. Dva roky na to sa z neho stal profesionálny potápač. Diplom k ukončenému kurzu dostal priamo z rúk záchranárskeho potápača, ktorý ho našiel na dne oceána.


Zdieľať: