Iľja Koltuk, kazateľ a dekan Zaokskej adventistickej univerzity v Rusku, nasadol so svojou manželkou do auta. Vybrali sa na dovolenku k Čiernemu moru. Asi po desiatich hodinách začalo mať auto problémy s pneumatikami. Buch! Buch! Buch!

Iľja si nebol istý, čo sa deje. Zastavil a vystúpil. Keď kontroloval pneumatiky, nevidel žiadny problém. Pomodlil sa: „Drahý Bože, máme problémy s pneumatikami. Prosím, pomôž nám.“

Sadol si za volant a šli ďalej. Ale buchot bol čoraz silnejší. Prešli už asi tisíc kilometrov, nemohli sa len tak otočiť a vrátiť domov. Do cieľa mali ešte 400 kilometrov.

Buch! Buch! Buch! Iľja sa ticho modlil. Zrazu počul mužský hlas, ktorý mu povedal: „Zastav sa v tomto autoservise a choď k mechanikom.“

Preľaknutý pozrel z okna a uvidel autoservis. Zastavil. V budove našiel dvoch mužov, ktorí sedeli a rozprávali sa.

„Mohli by ste mi pomôcť?“ spýtal sa Iľja. „Moje auto vydáva akési čudné zvuky.“

Mechanici skontrolovali auto. Pretočili pneumatiky. Skontrolovali aj iné veci.

„Nastúpte si,“ povedal nakoniec mechanik. „Môžete ísť.“

„Ďakujem,“ povedala Iľja. „Koľko budem platiť?“

„Dvesto rubľov,“ povedal (asi 3 doláre).

Iľja našiel 200 rubľov a vreckové vydanie Jánovho evanjelia. Peniaze zastrčil do knihy a podal ju prekvapeným mechanikom.

„Čo je to?“ spýtal sa jeden mechanik.

„Evanjelium,“ povedal Iľja.

Mechanici zostali prekvapení. „Ste farár?“ opýtal sa jeden. Iľja prikývol.

Tváre mechanikov sa rozžiarili radosťou. Tých 200 rubľov vybrali z knihy a vrátili ich Iľjovi. Jeden z nich zdvihol knihu k nebu a povedal: „Boh nám poslal túto knihu. Práve sme sa rozprávali o Bohu, keď ste prišli.“


Zdieľať: