Spolu s manželom sme sa vždy chceli stať misionármi. Hneď po svadbe sme preto šli za oceán. Naše krásne obdobie trvalo asi desať rokov. Potom som začala mať obavy o manžela. Najprv to boli len úplné maličkosti. Musela som mu takmer zakaždým, keď si obliekol košeľu, opraviť golier. Keď pripravoval jedlo, nevedel, do ktorých poličiek má vrátiť naspäť ingrediencie. Keď sme sa spolu dohodli na nejakých plánoch, on ich na poslednú chvíľu zrušil, pretože jeho pozornosť zaujalo niečo úplne iné.

So svojimi obavami som sa zverila mame. Povedala mi, že som príliš kritická. Naliehala, aby som bola tolerantnejšia.

Mama zmenila názor, keď sme sa raz vrátili z misie a nejaký čas u nej bývali. Sama bola svedkom toho, ako sme nevedeli nájsť riady, ktoré manžel poumýval a potom ktoviekde poukladal.

„Prepáč, myslela som si, že chyba je v tebe. Ale aj tak mu musíš odpustiť a rešpektovať ho,“ ospravedlnila sa mi.

Manžel má veľmi láskavé srdce. Stále sa snaží byť mi nápomocný. Ale žiť s ním deň čo deň je pre nás niekedy veľmi unavujúce. Svojou dobrosrdečnosťou nám spôsobuje prácu navyše.

Dospela som až tak ďaleko, že som voči manželovi stratila akýkoľvek rešpekt. Nedokázala som mu veriť ani slovo. Nevedela som, kde hľadať pomoc. Obrátila som sa na uznávaného poradcu z cirkvi. Keď som mu opisovala manželovo správanie, spýtal sa: „Nemyslíš, že tvoj manžel má ADHD?“

ADHD alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou, je porucha postihujúca exekutívne funkcie mozgu. Je charakterizovaná problémami s udržiavaním pozornosti, impulzívnym správaním a hyperaktivitou.

Po osemnástich rokoch manželstva som konečne pochopila, prečo sa môj manžel takto správa. Musela som sa vzdať svojich očakávaní a uvedomiť si, že Boh chce pracovať na mojom srdci.

Milujem svojho manžela. Už nikdy nebudeme môcť ísť spolu na misiu za oceán, ale s tým som sa zmierila. Ellen Whiteová napísala: „Naša práca pre Krista má začať v našich domovoch… Neexistuje dôležitejšie misijné pole než naša rodina.“ (6T 429)

Tak sa začala moja nová misia.


Zdieľať: