Manželia Colin a Melva Winchovi boli na svojej prvej misijnej ceste na Šalamúnových ostrovoch. Pracovali tu ako lekári. Zväčša k nim prichádzali pacienti s menšími poraneniami alebo menej závažnými chorobami. Raz k nim zavítal Jacob, ktorý potreboval vytrhnúť zub.

Colin si uvedomil, že to ešte nikdy nerobil. Dozvedel sa, že pacient už bol u jedného zubára, ale nepodarilo sa mu vytrhnúť stoličku, len odlomil z korunky. Colin si pripravil lokálnu anestéziu. Kým čakali, všimol si, že vonku sa zbehlo obecenstvo. Dedinčania boli zvedaví, či svojmu novému doktorovi budú môcť dôverovať aj ako zubárovi.

Asistent pevne chytil pacientovi hlavu. Colin chytil stoličku do klieští, pevne ju zovrel a začal ťahať. Zub sa ani nepohol! Na Colinovom čele sa objavili kvapky potu. Rovnako aj na Jacobovom čele, ale z úplne iného dôvodu.

Colin vzal iné kliešte a ešte raz pevne stisol protestujúci zub. Zdalo sa, že prešli celé hodiny, kým sa Colin bezvýsledne snažil. Potom Jacob povedal: „Doktor, zabudli ste na niečo! Zabudli ste sa pomodliť!“ Pomohli Jacobovi vstať z kresla a spolu všetci traja pokľakli k modlitbe. Obecenstvo bolo zvedavé, aká bude odpoveď na modlitbu.

Jacob sa znovu posadil do kresla a dostal ďalšiu injekciu. Colin vzal kliešte a v tichosti sa ešte raz pomodlil. Chytil zub do klieští a potiahol. Mohutná stolička zo štyrmi zahnutými koreňmi vyšla von tak ľahko, ako keď vyťahujete klinec z mäkkého dreva. „Je vonku!“ vykríkol Colin.

Jacob sa usmieval od ucha k uchu a chválil Boha za zázrak.


Zdieľať: