Po dvadsiatich siedmich mesiacoch manželstva sa Elisabeth Elliotová stala vdovou a slobodnou matkou desaťmesačnej dcérky Valerie. Marja Smithová zostala vdovou s troma deťmi, Marilou McCullyová vdovou s dvoma deťmi a ďalším na ceste a Barbara Youderianová vdovou s dvoma deťmi. Ich životy sa navždy zmenili.

V piatok sa pozemná výprava dostala na Palmovú pláž. Pri strome, na ktorom si postavili dom, im vykopali spoločný hrob. Keď ich pochovávali, nad Palmovou plážou sa rozpútala tropická búrka.

V sobotu, šesť dní potom, čo muži zmizli, vzali Elisabeth a ostatné ženy do lietadla, aby si z neho pozreli miesto vraždy. Elisabeth sledovala pokojné miesto Palmovej pláže pod sebou. Na piesku videla kostru malého žltého lietadla, ktorým spolu s Jimom toľkokrát leteli. Uvidela prístrešok na varenie, ktorý Jim načrtol na kuchynskom stole pred niekoľkými týždňami, i chatrč na strome, ktorú si muži postavili, aby v nej v noci spali.

Ako sledovala toto miesto, prišli jej na myseľ Jimove slová: „Nie je blázon ten, kto dá to, čo si nevie udržať, aby získal niečo, čo nemôže stratiť.“

Áno, pomyslela si, Jim položil svoj život, najvzácnejšiu vec, ktorú mohol dať, ale ho vymenil za nekonečne lepší život vo večnosti. Jim zomrel v poslušnosti Bohu a to Elisabeth stačilo.


Zdieľať: