Joni Tada Eareckson v jednej svojej knihe napísala:

Keď mal Rick Spaulding pätnásť, v škole pri boxerskom zápase dostal silnú ranu do hlavy a spadol na zem. Ihneď upadol do bezvedomia. Keď sa prebral, bol ochrnutý. Dokázal len otáčať hlavou a mrkať očami. Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa to naučil.

Keď som ho navštívila, mal už 32. Jeho mama nás upozornila, že sa budeme musieť naučiť čítať z jeho očných viečok. Ležal vo svojom kresle. Nedokázal sa najesť ani hovoriť ani sa usmiať. O to viac však hovorili jeho oči! Keď sme sa spolu rozprávali (akože), musela som mu klásť otázky, na ktoré mohol odpovedať zamrkaním „áno“ alebo „nie“.

Rodičia vymysleli tabuľku s písmenami a podľa toho, kam sa Rick pozeral, hádali, ktoré písmeno majú použiť, aby vyskladali slovo, ktoré chcel vyjadriť. Takýmto spôsobom a počúvaním nahrávok vyštudoval gymnázium a pokračoval dva roky v štúdiu na vysokej škole.

Takýmto spôsobom mi Rick písal listy. Boli plné lásky a radosti. Všetkým, ktorí ich čítali, prinášali povzbudenie. Pri našom „rozhovore“ sme sa zhodli na tom, ako obaja túžime po nebi – dostaneme ruky, ktoré budú pracovať a nohy, ktoré budú chodiť. Budeme stáť na vlastných nohách, behať, prechádzať sa, pracovať a rozprávať sa s Pánom Ježišom. To všetko dokážeme!


Zdieľať: