Vladimír Krčméry sa narodil v roku 1960 v Bratislave. Detstvo mal veľmi zaujímavé. Mama bola lekárka, otec vedec. Dva roky žili ako rodina v Japonsku. V roku 1968 odišli do USA, ale po čase sa vrátili.

Vladimír chcel študovať geografiu, ale nedostal sa tam. Prijali ho na medicínu, pretože sa angažoval v SZM a vo Zväze Československo-sovietskeho priateľstva. „Nikto netušil, že pod rúškom aktívneho členstva v ZČSSP sme do Ruska pašovali Biblie,“ poznamenal.

Ako lekár pôsobil v trópoch. „Nemali sme röntgen, ultrazvuk, ani tomograf. Len holé ruky a fonendoskop. Keď som sa vrátil zo Sudánu, žena mi hovorila, že v noci plačem. Nevedel som o tom… Aj dnes sa mi v pamäti vynárajú ženy, ktoré k nám nosili mŕtve deti, aby sme ich vzkriesili. Vtedy som si uvedomil, že najväčším sebaklamom v medicíne je mesiášstvo. Isteže, na chvíľu vás tento pocit omámi. No keď rozdáte všetky lieky, ste opäť malý ako trpaslík,“ povzdychol si.

Keď sa vrátil zo Sudánu, kľakol si pred záchodovú misu a poďakoval za ňu Bohu. Zariadenie, bez ktorého si život nevieme predstaviť, nevidel veľmi dlho.


Zdieľať: