29. januára 1739 Ludwig von Zinzendorf vystúpil na brehu ostrova Svätý Tomáš. „Nevieš, kde sú Moravskí bratia?“ opýtal sa jedného otroka, na ktorého narazil hneď za mestom. „Sú nažive?“

„Žijú,“ povedal otrok.

„Kde sú?“ spýtal sa.

„Vo väzení,“ odvetil otrok.

Ludwig sa na chvíľku zastavil, aby strávil to, čo práve počul. „Ako dlho tam už sú?“ pýtal sa.

„Viac ako tri mesiace,“ znela odpoveď.

„To je násilie,“ povedal ostro. „Majú povolenie od dánskych úradov, aby ľuďom kázali. Ako sa môže niekto opovážiť dať ich do väzenia!“ V tom si všimol, že otrok sa usmieva. „Čo ti je smiešne na tom, že misionári sú vo väzení?“ opýtal sa.

„Uväznenie misionárov je pre nás obrovským posolstvom,“ vyhlásil otrok. „Vďaka tomu som aj ja sám prijal ich zvesť. My otroci sme poctení, keď vidíme, že naši majitelia zaobchádzajú s misionármi tak isto, ako s nami. Pochopili sme, že misionári nie sú takí ako vlastníci otrokov. Sú to naši priatelia, ktorí sú ochotní kvôli nám trpieť.“

Otrok sa doširoka usmial. „Mali by ste sa radovať, že misionári sú vo väzení, pretože tým ich vplyv medzi otrokmi veľmi vzrástol.“


Zdieľať: