Test, ktorý v Černobyle zlyhal, spôsobil dva výbuchy, ktoré zmenili okolie elektrárne na peklo. Požiar, ktorý vznikol po havárii, začali hasiť miestni hasiči, ktorí prišli len 12 minút po výbuchu. 80 vrtuľníkov zhodilo za päť dní na horiaci reaktor päťtisíc ton materiálu, ktorým chceli žeravý reaktor udusiť. V reaktore pod vrstvou materiálu však začala rásť teplota a tony jadrového paliva sa začali taviť. Pod reaktorom sa nachádzalo množstvo vody, ktorá mohla spôsobiť nenapraviteľnú škodu. Aby sa zabránilo tejto globálnej katastrofe, niekto musel vypustiť tony vody pod reaktorom. Podzemie však bolo zaplavené. Ventily boli pod vodou. Dávky radiácie boli smrtiace.

Alexej Ananenko, Valerij Bespalov a Boris Baranov – traja zamestnanci elektrárne dostali príkaz, aby šli do rádioaktívneho podzemia. Ananenko bol jediný človek na zmene, ktorý vedel, kde sa ventily nachádzajú. Neskôr povedal: „Ako som mohol odmietnuť, keď som len ja vedel, kde sú ventily?“

Obliekli sa do neoprénu a s obyčajnými baterkami v rukách hľadali v tme a vode ventily na vypustenie vody. Z troch inžinierov sa stali potápači. Nachádzali sa pod roztaveným jadrom reaktora, ktoré sa k nim pomaly prepaľovalo. Stačila chvíľa a mohlo dôjsť k najhoršiemu. Svoju úlohu splnili, no nik im za ich odvážnu službu špeciálne nepoďakoval.


Zdieľať: