Náš profesor matematiky na strednej škole sa snažil niečo študentov naučiť. Máločo ho dokázalo vyviesť z miery. Prejavoval priam anjelskú trpezlivosť. Keď som sa na hodine zabával, zastal pri mojej lavici a povedal: „Milý mladý muž, zaslúžite si, aby som vás roztrhol ako žabu. Ale mám lepší nápad. Vytiahnite si papier a napíšte: „Ja, študent tretieho ročníka gymnázia, sa len veľmi pomaaaly učím, že počas vyučovania mám dávať pozor.“

Profesor si s viditeľným pôžitkom vychutnával každé slovo. Celá trieda sa šla popukať od smiechu. Keď skončil, sucho dodal: „Aby ste si túto vetu lepšie zapamätali, napíšete ju doma tridsaťkrát.“

Človek potrebuje niekedy naraziť hlavou do múru, aby vnútorne dozrel a uvedomil si trvalé morálne hodnoty.


Zdieľať: