Som nepočujúce dievča od narodenia a nehanbím sa za to. Nosím strojček, aby som počula. Viem komunikovať s počujúcimi ľudmi a čítať im z pier. Ovládam posunkovú reč, aby som sa dohovorila s nepočujúcmi. Myslím si, že každý človek má právo na šťastie. Ja mám šťastie, že som sa narodila v Európe na Slovensku, pretože napríklad deti v Afrike trpia hladom.

Človek nemôže byť každý deň rovnako šťastný. Môže sa však tešiť z maličkostí, ktoré nie sú samozrejmé…

Teším sa, keď ma mama pochváli, že som usilovná, keď spolu s oteckom vymýšľame rôzne veci. Potešilo ma, keď mi kamarát z tábora poslal pozdrav k meninám. To všetko je také malé šťastie. Veľkým šťastím je, keď je človek zdravý, má rodičov a kamarátov, ktorí ho ľúbia, vedia mu poradiť a nie sú falošní. Mám šťastie, že mám rodičov, ktorí ma ľúbia a starajú o mňa. Pomáhajú mi a poradia. Snažím sa nesklamať ich dôveru.


Zdieľať: