Písal sa rok 1892.

Osemnásťročný študent Stanfordovej univerzity mal problém. Bol sirota a nevedel, ako získať peniaze na ďalšie štúdium.

Zrazu dostal skvelý nápad. Spolu s priateľom sa rozhodli usporiadať v škole koncert. Vyzbierané peniaze použijú na vzdelanie.

Oslovili známeho klaviristu I. J. Paderewského. Jeho manažér požadoval za klavírny recitál poplatok 2000 dolárov. Dohoda bola uzavretá a chlapci začali robiť potrebné prípravy.

Žiaľ, do začiatku koncertu sa im nepodarilo predať dostatočný počet lístkov. Celková zbierka bola len 1600 dolárov.

Sklamaní išli za Paderewským a vysvetlili mu, v akej situácii sa ocitli. Napriek tomu mu odovzdali 1600 dolárov plus šek na zvyšných 400 dolárov.

„Nie,“ povedal Paderewski, „to od vás nemôžem prijať.” Šek roztrhal a chlapcom vrátil 1600 dolárov so slovami: „Zaplaťte všetky poplatky, ktoré máte a zvyšok mi vráťte.“ Chlapci zostali šokovaní, a zároveň nesmierne vďační.

Neskôr sa Paderewski stal premiérom Poľska. Keď vypukla prvá svetová vojna, Poľsko bolo spustošené. V krajine hladovalo vyše 1,5 milióna ľudí. Paderewski sa obrátil na americkú organizáciu pre potraviny a pomoc. Muž menom Herbert Hoover, ktorý sa neskôr stal americkým prezidentom, s pomocou súhlasil a do Poľska odoslal tony obilia.

Keď sa títo dvaja muži osobne stretli, Paderewski začal ďakovať Hooverovi za jeho ušľachtilé gesto. Hoover na to zareagoval slovami: „Neďakujte mi, pán premiér. Možno si nepamätáte, ale pred niekoľkými rokmi ste pomohli dvom mladým študentom. Ja som bol jedným z nich.”


Zdieľať: