Jiří Veselý spomína, ako si prvýkrát všimol svoju budúcu manželku Věru:

V Brne práve prebiehala „veletržní sobota“ a modlitebňa na Strednej praskala pod náporom mladých ľudí. Konferenciér na pódiu ohlásil sólovú pieseň, ale dostať sa tam nebolo také jednoduché. Bolo treba vymotať sa spomedzi ľudí na balkóne, rýchlo zbehnúť po točitých schodoch dolu… A v tom sa to stalo. Noha slečny sa pošmykla, podpätok nevydržal nápor a odlomil sa. Aby sa vôbec udržala na nohách, odletel aj druhý. Namiesto lodičiek mala na nohách zrazu tretry s klincami pod pätou. Čo teraz? Konferenciér znovu oznámil, že bude zaspievaná sólová pieseň… To dievča nezaváhalo. Rýchlo sa dohodlo s kamarátkou, vymenili si topánky a o chvíľu už stálo na pódiu a spievalo sólo. Neučaroval mi vtedy len jej sopránový hlas, ale predovšetkým jej pohotovosť a vynaliezavosť. Povedal som si: To je naozaj dievča aj do nepohody.


Zdieľať: