Nedávno som čítal o starom mužovi, ktorý sa skoro na svitaní prechádzal po morskom brehu. Pred sebou uvidel mládenca, ktorý dvíhal morské hviezdice a hádzal ich mora. Keď prišiel k nemu, spýtal sa ho, čo robí. Chlapec odpovedal, že uviaznuté hviezdice by zahynuli, keby ich ráno na pláži našli ostré lúče slnka.

„Ale pobrežie je dlhé celé kilometre a sú na ňom milióny hviezdic,“ namietal starý muž. „Nie je tvoja námaha zbytočná? Čo tým zmeníš?“

Mladý muž pozrel na hviezdicu, ktorú práve držal v rukách a hodil ju do morských vĺn. „Myslím si, že v živote tejto jednej nastane obrovská zmena,“ povedal a zdvihol ďalšiu hviezdicu, aby jej zachránil život. Starec sa na chvíľu zamyslel. Potom sa aj on zohol, začal zbierať hviezdice a hádzať ich späť do mora.

Tých dvoch videli ďalší ľudia. Chvíľu ich pozorovali, ale potom pochopili a pridali sa tiež. Onedlho sa celé desiatky ľudí, ktorí sa predtým len tak prechádzali po pobreží, zapojili do záchrany tisícok morských hviezdic.

Možno sa ti zdá, že to málo, čo môžeš urobiť pre záchranu druhých, vlastne ani nestojí za námahu. Ale keď každý z nás urobí len to „málo“, môžu byť zachránené tisíce ľudí.


Zdieľať: