Istý muž prechádzal lesom a hľadal nejakého vtáka. Podarilo sa mu chytiť mladého orla. Priniesol ho domov a položil medzi sliepky, kačice a moriaky. Aj keď to bol kráľ vtákov, jedol to, čo jedla hydina na dvore.

O päť rokov ho navštívil prírodovedec. Keď sa prechádzal po záhrade, poznamenal: „Tento vták je orol, nie sliepka.“

„Áno,“ povedal farmár, „ale ja som ho vychoval ako sliepku. Už to nie je orol, ale sliepka, aj keď rozpätie jeho krídel z jedného konca na druhý je vyše štyroch metrov.“

„Nie,“ povedal prírodovedec, „je to stále orol. Má srdce orla a ja ho prinútim, aby vzlietol až k nebu.“

„Nie,“ povedal farmár, „je to sliepka, ktorá nikdy nebude lietať.“

Napokon sa obaja zhodli na tom, že to vyskúšajú. Prírodovedec zdvihol orla vysoko nad hlavu a dôrazne mu povedal: „Orol, ty si orol; patríš na oblohu, a nie na zem. Roztiahni svoje krídla a leť!“

Orol sa najprv pozrel hore k nebu a potom dolu na zem, kde uvidel sliepky žrať pšenicu a kukuricu – a skočil dolu.

Farmár povedal: „Vidíš, vravel som ti, že je to sliepka.“

„Nie,“ nenechal sa odradiť prírodovedec, „to je orol. Daj mi ešte jednu šancu.“

Na druhý deň vzal prírodovedec orla na strechu domu a povedal: „Orol, ty si orol; roztiahni svoje krídla a leť.“ Ale keď orol uvidel sliepky, ktoré žrali svoju potravu, opäť zoskočil dolu a jedol s nimi.

Farmár sa opäť ozval a povedal: „Vravel som ti, že je to sliepka.“

„Nie,“ tvrdil prírodovedec, „to je orol. Má orlie srdce. Prosím ťa, daj mi ešte jednu šancu a uvidíš, že začne lietať.“

Nasledujúci deň vstal skoro ráno, vzal orla a odišiel s ním preč z dediny na vysoký vrch. Slnko práve vychádzalo a svojím jasom pozlátilo skaly i stromy. Bolo to nádherné ráno.

Zdvihol orla vysoko a povedal mu: „Orol, ty si orol; patríš hore na oblohu, nie na zem; roztiahni krídla a leť!“

Orol sa pozrel okolo seba a zatriasol sa, akoby do jeho vnútra prúdil nový život. No aj tak nevzlietol. Prírodovedec ho preto dal priamo proti slnku. Orol náhle roztiahol krída, zaškriekal ako orol a letel stále vyššie a vyššie. Už nikdy sa nevrátil. Bol to orol, aj keď bol vychovaný ako sliepka.

Boli sme stvorení na Boží obraz, ale ľudia sa postarali o to, aby sme si mysleli, že sme sliepky – a tak si naozaj myslíme, že sme sliepky. Ale my sme orly. Roztiahnite preto svoje krídla a leťte! Nenechajte sa zlákať a nebuďte spokojní s potravou sliepok!


Zdieľať: